Medzinárodné stretnutie mládeže - Time Kommune (Nórsko)
Tento rok sme si my, študenti Gymnázia Ivana Bellu v Handlovej nevšedne spestrili prázniny. Jeden týždeň sme strávili v krajine, ktorú by ste len tak sami od seba asi nenavštívili - Nórsko. Ale ak sa tam raz pozriete, určite Vás nadchne nádhernou prírodou, drevenými domčekami a milými ľuďmi. Zúčastnili sme sa na medzinárodnom stretnutí mládeže: International Youth Exchange 2009, zastrešené programom EU "Youth in action".Okrem nás tu mali zastúpenie aj nemci, angličania a samozrejme nóri. Toto podujatie sa koná každý rok, vždy v inej krajine. Tento ročník sa niesol v znamení ochrany prírody. Tá nórska je naozaj krásna, takže sme si plne uvedomili jej dôležitosť pre človeka.
Naši hostitelia si pre nás pripravili zaujímavé aktivity a dobrodružné výlety, ako napríklad surfovanie na krásnej, ale pre nás trochu studenej pláži, prezentácia nášho mesta a krajiny, výstup na horu Pulpit Rock, deň v prírodných kempoch a mnoho iného. Cieľom tohto stetnutia bolo spoznať novú krajinu, nájsť si priateľov, zlepšiť sa v komunikácií v angličtine a trochu sa aj zabaviť. Myslím, že všetky úlohy boli úspešne splnené a tešíme sa opäť o rok v Nemecku. V závere by sme chceli poďakovať Mestu Handlová, Bryndziarni Turčianske Teplice a Nestlé Prievidza, ktorí nás materiálne podporili a pomohli nám tak lepšie prezentovať mesto a náš región za hranicami našej vlasti.
Aj tohto roku sa konalo medzinárodné stretnutie mládeže, na ktorom sme sa popri anglickej, nemeckej a nórskej skupine zúčastnili aj my, študenti handlovského gymnázia. Bývali sme na pobreží Severného mora, len pár metrov od pláže. Hneď po príchode sme boli donútení oprášiť našu gymnaziálnu angličtinu, aby sme mohli „polámať ľady“. Keď sa konečne zotmelo a nastala noc (01:00 miestneho času, to kvôli polárnemu dňu), ľahli sme si do našich ultra úzkych nórskych postelí a tešili sa na nový deň, pretože sme mali pred sebou jednu z najočakávanejších aktivít – surfovanie.
Ráno sme sa obliekli do „pohodlných“ neoprénov. Nasledovala krátka inštruktáž. Ľahnúť na surf, plávať, pred vlnou zrýchliť, pravá noha, ľavá noha, postaviť, dopredu, dozadu... Najťažším bodom bolo neutopiť sa vo vlnách hneď na brehu, nie ešte stáť na doske a udržiavať rovnováhu. Surfovanie je veľmi vyčerpávajúce, preto sme to po čase vzdali, a iba sa hádzali do vĺn, zahrabávali v piesku a fotili v surferských pozíciách (samozrejme z profilu). Veď človek nemá možnosť stáť na doske každý deň. Napriek tomu, pri vyzliekaní neoprénov (súcitíme s vákuovanými potravinami) sme sa zaprisahávali že do mora už nevkročíme.
Nasledoval anglický večer, teda zopár súťaží, aktivít a pitie čaju s mliekom ( to je kombinácia...). Ako správni Slováci sme každý večer dostali chuť vyvádzať. Či už niekoho napastovať, vyjesť Angličanom všetky keksíky, alebo si otvoriť slivovicu určenú do hostiteľskej rodiny. Túto noc sme ešte odolali.
Nasledujúci deň sme navštívili mesto Bryne, kde sme mali obed z miestnym politikom. Usadili sme sa v útulnej reštaurácii, pili ľad s vodou a vychutnávali si pre nás trochu exotickú nórsku pizzu. Dozvedeli sme sa, že včerajšia večera bola zo soba. Preto niektorí ostali len pri vegetariánskej. Pre istotu.
Po obede sme sa presunuli do obchodného centra, kde bol tzv. market day – prezentácia národných špecialít. My sme mali – ako inak – bryndzovú pomazánku a syrové korbáčiky. Bolo zaujímavé sledovať tie prekvapené, znechutené, alebo rozpačité tváre domácich po prvom súste. Väčšinou sa však usmiali a všetko dojedli. Nóri proste vedia čo sa patrí. Alebo žeby im to fakt chutilo?
Dnes sme prvý raz prišli do kontaktu s nórskymi vysokými cenami. Za bublinky s vodou (nejaká miestna minerálka) sme zaplatili rovnako ako kedysi na Slovensku v našich bývalých korunách. Lenže tie nórske majú tri krát väčšiu hodnotu. Jedno a päťkorunáčky nás prekvapili dierou uprostred. Keď už nič iné, tak aspoň bod za originalitu.
Večer sme strávili v mládežníckom centre, kde boli pohodlné gauče, rôzne stolové hry, veľká obrazovka, pokreslené steny a tlmené svetlá. Spoločne sme sa zabávali pri Guitar Hero III., a ticho závideli nórskym adolescentom že majú takéto možnosti trávenia voľného času. Po slovenskom večeri na nás zase prišla chuť baviť sa, veď poslednú noc v hoteli si treba užiť. Ale zase sme odolali. Padlo iba zopár čokolád.
Na druhý deň sme vyrazili do hôr. Autobus nás doviezol až do Base campu, kde sme sa rozdelili na tri skupiny, zjedli hamburger (niektorý ešte stále radšej bez mäsa) a grilovanú čokoládu v banáne. Úsmev nám zmizol z tváre hneď ako sme dostali umelohmotný ešus a spustili sa na nás prvé dažďové kvapky. Tieto dva dni asi nebudú jednoduché. A ani neboli. V kempoch sme sa venovali buď lezeniu po skalách, stromoch alebo rybárčeniu. Tí pohodlnejší zbieraniu čučoriedok. Noc v prírode sme našťastie všetci prežili bez ujmy na zdraví. Aspoň tom fyzickom. Teda ak nerátame modriny a štípance po celom tele.
V Piatok nás čakal výstup na 604 metrov vysokú skalu Preikenstolen, z ktorej bol krásny výhľad na fjordy. Cestou sme sa kochali krásami nórskej prírody, vychutnávali si čerstvý vzduch, kúpali sa v plese... až kým nám radosť nepokazila prietrž mračien. Rýchlo sme sa schovali pod skalný previs, a boli sme hrdí na to, ako sme sa ukryli pred búrkou (toto by napadlo len gymnazistu). V tej chvíli nás však nenapadlo že voda po ňom stečie dole a mi budeme aj tak celí mokrí.
V autobuse, ktorý nás viezol späť do civilizácie platil tichý zákaz vyzúvania. Pre istotu. Nasledujúce noci sme mali spať v rodinách. Konečne sprcha a poriadna posteľ! Jedna noc v prírode bohato stačí.
Sobotu každý z nás trávil individuálne, ale aj tak sme sa všetci stretli na festivale jedla v meste Stavanger.
Poslednú noc sme trávili v ďalšom mládežníckom centre spojenom so škôlkou. Hrali sme stolný futbal, biliard, poker, Guitar Hero a pili jeden čaj za druhým. Zistili sme, že aj čaj vo veľkom množstve spôsobuje zhoršenie koordinácie a zlepšenie nálady. Ďalšia legálna droga? Pozerali sme filmy na veľkom plátne, surfovali (tento krát na internete), hrali na klavíri, fotili sa (samozrejme z profilu) a na záver sme si spravili slovenskú dnb diskotéku (Pendulum – Slam – hymna celého týždňa).
V pondelok nadišiel čas rozlúčky. Podpisovali sme sa na tričká, zabávali sa spolu, a asi až tento posledný deň sme sa začali naozaj zbližovať. Nostalgia nás prešla hneď pri vstupe do letiskovej haly. Vyhladnutí ako vlci sme sa tešili na lietadlové občerstvenie. Tí, ktorí si v bezcolnej zóne nekúpili Toblerone alebo multi balenie Snickers mali smolu, dostali sme len suchý keksík a umelý sendvič.
Slivovica nakoniec ostala celá, nikoho sme nenapastovali, ani si nikto nevšimol úbytok potravinových zásob. Máme však kopu skvelých zážitkov a „profiloviek“, ktoré nám budú vždy pripomínať tento super týždeň.